Ticho pred výstrelom: Ako ma môj prvý diviak prekvapil
13.05.2026
Môj príbeh sa začal písať 16. októbra minulého roka. Ako čerstvý člen poľovníckej organizácie som sa nevedel dočkať chvíle, kedy sa prvýkrát vyberiem do hory úplne sám.
U duba
Miesto som mal vytipované už dávno. Lokalita, ktorej pracovne hovoríme „u duba“, bola podľa fotopascí sľubná. Vedel som, že tadiaľ pravidelne prechádza črieda asi desiatich diviakov. Moja taktika bola prostá: žiadny luxusný posed, len ja, moja CZ 550 a ticho októbrového večera. Usadil som sa na stoličku medzi dva padnuté kmene stromov, ktoré mi tvorili prirodzený kryt. Októbrové slnko zapadalo rýchlo a les sa začal haliť do šera.
Keď teória narazí na realitu
Sedel som tam necelú hodinu, keď som v tichu zrazu začul šuchot. Moje (priznávam, vtedy ešte slabé) skúsenosti mi hovorili: „To diviak nebude, tie robia v lístí oveľa väčší randál.“ Práve toto ticho bolo to, čím ma diviak prekvapil. Opatrne som však odistil svoju guľovnicu a namieril do miesta, odkiaľ prichádzal zvuk.
Z húštiny, ticho ako duch, vystúpil diviak. Stál tam, sotva 20 metrov odo mňa. V tom momente sa čas zastavil. Nerozmýšľal som. V zlomku sekundy som umiestnil kríž puškohľadu na krk a stlačil spúšť.
Z húštiny, ticho ako duch, vystúpil diviak. Stál tam, sotva 20 metrov odo mňa. V tom momente sa čas zastavil. Nerozmýšľal som. V zlomku sekundy som umiestnil kríž puškohľadu na krk a stlačil spúšť.
Záblesk a ticho
Výstrel ma na moment oslepil. Cez záblesk som len periférne vnímal, že silueta zmizla. Diviak „ostal v ohni“ – skolil sa okamžite po rane. Zostal som sedieť, zvieral som zbraň a srdce mi tĺklo až v krku. Podľa poľovníckej etiky som počkal povinných päť minút, hoci sa mi zdali ako večnosť.
Keď som k nemu prišiel, ostal som v nemom úžase. Nebol to len taký hocijaký kus. Môj prvý úlovok bol mimoriadne urastený, 80-kilogramový lanštiak. Bol to silný a zdravý jedinec, ktorého trofej má dnes u mňa doma čestné miesto.
Keď som k nemu prišiel, ostal som v nemom úžase. Nebol to len taký hocijaký kus. Môj prvý úlovok bol mimoriadne urastený, 80-kilogramový lanštiak. Bol to silný a zdravý jedinec, ktorého trofej má dnes u mňa doma čestné miesto.
Bol to ten najkrajší štart poľovníckej kariéry, aký som si mohol priať. Tento večer ma naučil jedno: v lese vás zver vždy dokáže prekvapiť. S trochou nadsázky stačí len ticho sedieť, počúvať a byť pripravený na ten jeden rozhodujúci okamih.
Lovu zdar!